NEVER TO GIVE UP 3

Skôr než zavrel dvere, vopchal medzi ne hlavu a dodal: „Keď budeš ešte niečo potrebovať, budem dole alebo u seba v izbe.“

Zavrel dvere, ja som sa zvalila na posteľ, zahľadela som sa do stropu a o pár minút som zaspala.

Zobudila som sa o štvrtej poobede. Cesta z NY ma veľmi unavila. Dala som si rýchlu sprchu a zbehla dole. Max zaspal v obývačke pri telke. Prehľadala som chladničku dala si čokoládový jogurt a potichučky sa priplazila k Maxovi.

„Spíš?“ potichučky som zašepkala.

„Mmmmmmm,“ znela odpoveď.

„Ideme ešte na tie nákupy alebo môžem ísť zase spať??“

„Koľko je hodín??“

„Pol piatej,“ odpovedala som pri pohľade na hodiny, ktoré viseli na kozube. Predtým som si ich nevšimla.

„Ideme.“
„Hmmm. A kedy??“

„Predsa teraz,“ povedal, keď už stál predo mnou ako keby pred dvomi minútami vôbec nespal.

„Dobre.“

Vrátili sme sa až o pol desiatej. Neverila by som, že obchody sú otvorené až tak dlho. A neverila by som, že je možné, aby ma tak boleli nohy ako ma boleli. Prišli sme ovešaný ako vianočné stromčeky, vysmiatí ako sfetované muchy, s perfektnou predvianočnou náladou a úsmevmi na perách. Všetky tašky sme vyniesli ku mne do izby a vrátili sme sa do kuchyne.

„Čo budeme jesť?“ spýtal sa Max, ako keby som tu bola doma ja, nie on.

„Čo chladnička dá,“ odpovedala som mu a on sa začal smiať.

„Chladnička asi nedá, pretože v nej nie je veľa jedlého.“

Po pár minútach sme naraz vykríkli: „Pizzááááááá“

Objednali sme si pizzu. Obidvaja svoju obľúbenú, obidvaja ananásovú. Asi to predsa len bude môj otec. Pokiaľ nám ju doniesli a pokiaľ sme ju zjedli, bolo jedenásť preč.

„Idem spať,“ zahlásila som.

„Zajtra môžeme pohľadať nejakú školu, ktorá je blízko, ktorá by sa ti páčila a do ktorej budeš chodiť. Dobre?“

„Súhlasím. Dobrú noc, Max.“

„Dobrú, Laura.“

Vyštverala som sa do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Po chvíľke premýšľania, čo všetko sme robili a videli, som si spomenula na One Direction. Cestou na nákupy sme videli  obrovský bilboard, na ktorom bolo 5 chalanov. Všetci vyzerali všelijako pochybne a uškŕňali sa tak, ako my s Maxom. Ako tie sfetované muchy. Jeden jediný, ktorý vyzeral nejako povedome a bol menej ´sfetovaný´ my niekoho pripomínal.  Zobrala som si tablet, pustila som tú ich Little Things. Počula som ju len raz ale akosi mi prirástla k srdcu. Pokiaľ sa načítala, ešte som skúsila poprosiť uja Googla a tetu Wiki o nejaké informácie o One Direction.

Je to skupina, ktorá má 5 členov – Harry Styles, Louis Tomlinson, Zayn Malik, Naill Horan a Liam Payne. Súťažili v X-Factore ako jednotlivci, ale ani jednému to akosi nevychádzalo, tak porotca Simon Cowell ich zbúchal dohromady a tak sú tu. Názov One Direction vymyslel Harry. Harry má 18 a je romantik (vraj miestami aj perverzný). Louis má 20, je funny a je BFF s Harrym. Zayn má 19, je označovaný ako ´Bradford Bad Boy´ a nenávidí tancovanie. Prečo je to bad boy nechcem vedieť, ale naozaj by ma zaujímalo ako je možné, že nenávidí tancovanie a ja som našla video, kde tancuje ako že WooooW. Naill má 18, je z Írska, je plachý a strašne rád je. Máme niečo spoločné kamarát. Liam má 18 a je to mozog celého kŕdľa. A ja ako nejaký upípaný jastrab bez mozgu ho odkiaľsi poznám, ale neviem odkiaľ. Tak sa na to pozrime. Fotky 1D. Vianočný stromček (tuším že) Louis, pár modrých fotiek, fotky pre Vogue teen, a blá blá. Množstvo photoshotov a kopec fotiek s fanúšičkami. Asi sú fakt slávny. Majú až dva albumy. Tlieskam chalani. V priebehu roka dva albumy. Šikovní ste.

Asi 10 minút som ešte o nich niečo hľadala, pozerala fotky počúvala Little Things. Ľahla som si a zase si pustila LT. Ležala som so zatvorenými očami a rozmýšľala odkiaľ mi je Liam Payne povedomý. A s touto myšlienkou som aj zaspala.

Ráno ma prišiel zobudiť Max. Doniesol mi raňajky do postele. Aj granko. Milujem ho. Granko... Aj Maxa. Dohodli sme sa, že o hodinu pôjdeme zapísať ma do školy a potom sa budem udomácňovať. Spapala som tie úžasné raňajky, dala si sprchu, obliekla sa a vydali sme sa hľadať moju vysnívanú školu. Viem, nikdy som o žiadnej škole nesnívala, ale čo už. Dúfajme, že tá, ktorú si vyberiem bude v pohode.

Nehorázna nuda. Sedím v izbe. Stihla som prečítať jednu knihu odkedy sme sa vrátili z mojej vysnívanej školy, ktorú sme našli. Asi sa pôjdem niekde prejsť. Uvidíme, čo mi na to povie Max. Dúfam, že ma nenechá sedieť doma, pretože by som tu asi zomrela od nudy.

„Jasné. V pohode choď. Len si zober mobil a kľúče od domu. A predpokladám, že vieš kam ideš a nie že sa stratíš.“

„V poriadku.“

„Hmm. Ešte by som chcel vedieť, kedy sa vrátiš.“

„Neviem. Ale myslím, že sa nezdržím dlho.“
„Dobre.“

Obliekla som sa a vyšla von. Bola som rada že som si zobrala šál, pretože vonku dosť fúkal vietor. So sklonenou hlavou som sa pomaly prechádzala po zamrznutých londýnskych uliciach. Keď som dvihla hlavu, mohla som vidieť, že všetci sedeli doma v teple a len ja som sa nachádzala na tmavej, slabo osvetlenej ulici. Keď som prechádzala po časti chodníka, kde bola vrstva ľadu, na ktorej sa dalo šmyknúť tak, ako naposledy, hlavu som mala sklonenú a sledovala som, kde stúpiť, aby som tak ako predtým, neskončila na ľade. Všimla som si, že mi zostáva pár krokov, aby som sa ocitla na čistom chodníku, kde sa nemôžem zabiť. Celá natešená, že dnes to prežijem bez ujmy na zdraví som dvihla hlavu a začala si v hlave pospevovať niečo, čo nepoznám ani ja. V momente ako som dvihla hlavu som o pár metrov ďalej uvidela niekoho kto bežal ako o dušu spasenú a obzeral sa za seba. Samozrejme, že si ma nevšimol a ja som nestihla uhnúť, pretože pri akomkoľvek rýchlejšom pohybe by som skončila na zemi.  A je jasné, že som tam aj skončila. Tieň, ktorý bežal oproti mne bol niekto s treťou nohou a vážil naozaj dosť, čo som cítila, keďže na mne ležal.

„I´m so sorry,“ ospravedlňoval sa a snažil sa vstať. Tak ako vtedy, sa šmykol a zase bol na mne. Snažila som sa ho odtisnúť nabok, aby sa mohol postaviť niekde inde a nie na mne.

S mojou praxou som sa rýchlo dvihla a pozrela sa naňho.  Hoci mal čiapku zazrela som pár kučierok a celkovo nápadne sa podobal na jedného z 1D. Myslím, že sa volal Harry Styles??

„Nie si ty náhodou Ha...“ Nedopovedala som svoju otázku, pretože mi prilepil svoju ruku na ústa, rázne pokrútil hlavou, urobil ´Pšššššt´, na čo som ja prikývla a on konečne odlepil ruku z mojich úst. Jasné, že to, čo som si myslela sa nestalo. Myslela som, že mi povie kto je, ja ho poprosím aby sa mi niekde podpísal a koniec. On ma na moje prekvapenie však chytil za ruku a ťahal ma preč. Musela som za ním bežať, keď som nechcela, aby mi odtrhol ruku.   

Čo myslíte?? Kam ju Hazza ´unesie´?? Hope you like it... ;))

P.S. Alexandra... Takto sa bude tváriť, keď ťa večer uvidí :D :D 
P.P.S. Cicuš dúfam, že Ťa už nebolí zub... ;) I <3 U so much :-*