Ocitli sme sa pre dosť veľkým domom. Vytiahol z vrecka
kľúče, pričom ma ešte stále držal za ruku. Nechápem, prečo ma nepustil. Vošli
sme do domu a keď si zložil čiapku, na 99,99% by som každému odprisahala,
že to je naozaj Harry Styles.
„Všetci rýchlo sééém,“ zakričal Harry smerom do domu. Pokiaľ sme stáli pod schodmi počula som stádo
koní (alebo slonov) ako sa rúti po schodoch dole. Postavili sa pred nás
a ja som vtedy na 210% vedela, že sa nachádzam v dome 1D.
„Máme problém,“ povedal Harry, strčil ma do kúpeľne
a zamkol ma tam. Takto sa správa ku každému koho unesie k ním domov??
Najprv som si sadla na záchod. Asi 10 minút som sedela, hrala hry na mobile
a strašne sa nudila. Neskôr som si ľahla do vane s pár šampónmi
a začala čítať čo všetko obsahujú, na aké vlasy sú, a našla som aj
pár návodov na použite. Načo sú komu na šampónoch návody na použitie?? To som
ešte v živote nevidela a to čítam nálepky na šampónoch odmalička. Po
prečítaní poslednej nálepky som sa vyhrabala z vane, ktorá bola zaprataná
šampónmi všetkých značiek a boli použiteľné na akékoľvek vlasy. Postavila
som sa do stredu kúpeľne a začala sa točiť dookola a pýtala sa sama
seba jednoduchú otázku: „Čo teraz??“ Odpoveď už taká jednoduchá nebola. Keď som
sa otočila okolo seba asi stý krát, uvedomila som si, že tu musí byť niekde
okno a že som na prízemí. Prešla som okolo tých štyroch stien, ktoré boli
pre mňa poslednú hodinu a pol väzením a našla som okno. Zdalo sa byť
dosť veľké na to, aby som ním mohla vyliezť. Áno, všetci by sa pýtali, prečo
som odišla z domu 1D. Koľko dievčat túži vidieť Malika na vlastné oči a ja
krava sa s nimi všetkými ocitnem v jednom dome (síce ako väzeň) a chcem
zdrhnúť. Nezdrhnem... Otvorila som okno a pozrela pod seba. Síce bola tma,
ale videla som, že keď skočím nič hrozné sa mi nemôže stať. Tak som skočila.
Skončila som do pol stehien v snehu. Začala som sa prehrabávať smerom k prednej
časti domu. Trvalo mi to skoro 10 minút, ale aspoň som prišla na to, že nikdy
sa nechcem ocitnúť v snehu, ktorého je viac ako po polovicu lýtok.
Postavila som sa pred dvere a rozmýšľala. Dám im vedieť, že som zdrhla
alebo nie?? Nakoniec ma premohol môj zmysel pre humor a potichu som
zaklopala. Počula som ako rozhovor vo vnútri stíchol a počula som aj jemné
kroky smerujúce ku dverám.
„Ahoj. Čo by si potrebovala??“ spýtal sa ma Liam.
„Potrebovala by som vidieť toho debila, ktorý ma zamkol v kúpeľni
a spýtať sa ho, prečo to urobil,“ povedala som a milo som sa usmiala.
„Harold Edward Styles,“ povedal Liam po elegantnej otočke
opačným smerom ako bola moja ´milovaná´ kúpeľňa.
„Áno, Liam?“ bolo počuť Harryho odpoveď a o pár sekúnd
sa objavil. Najprv pozrel na Liama a potom si všimol aj mňa. Ten jeho
výraz, keď ma zbadal bol na nezaplatenie. A ja som tam stála, milo sa
usmievala a ani jeden z nich nechápal, ako som sa tam dostala a čo
som zač.
„Môžem ísť ďalej alebo tu chcete mrznúť??“ spýtala som sa,
keď som si všimla, že ani jednému z nich nie je do reči.
„Jasné. Poď dnu,“ pozval ma Liam. Zase som sa ocitla v tej
chodbičke pod schodmi. Teraz som mala aj čas poobzerať sa okolo seba. Mali to
tu fakt pekné.
„Liáááám čo sa tam deje?? Kto tam bol??“ počula som otázku
hlasom, ktorý by hluchší človek považoval za dievčenský.
„Ešte neviem čo sa deje a kto je tu sa pýtam aj ja. Možno
nám to vysvetli tuto Harold.“ S týmito slovami sa všetky oči aj s tými
mojimi upreli na Harryho.
„Hmmmm...“ začal Harry.
„Myslím, že bude jednoduchšie, keď vám to vysvetlím ja,
pretože Harrymu nie je do reči a ani nevie kto som,“ skočila som do
Harryho ´vysvetľovania´.
„Styles to nemyslíš vážne. Dopraceš sem niekoho ani nevieš
koho, zamkneš ju v kúpeľni a nikomu nič nepovieš??“
„Môžem??“ spýtala som sa. Keď som videla ako všetci prikývli,
začala som.
„Volám sa Laura.
Nedávno som sem prišla, čiže tu nikoho nepoznám. V Londýne som bola len
raz a strašne sa mi tu páčilo a keď vás ušetrím všetkých somarín, tak
vám poviem, že vtedy ma zrazil na chodníku niekto, kto sa nápadne podobal na
teba, Liam. A teraz sa prisťahujem do Londýna a doma ma všetko
nehorázne nudí tak sa idem prejsť. A ZASE ma niekto zrazí v zime, na
chodníku pokrytom ľadom na zem, naštve ma to. Ale keď ma ten Niekto ešte k tomu
aj doprace bohvie kam, zamkne do kúpeľne a nechá ma tam viac ako hodinu a pol
ležať vo vani a čítať si nálepky na šampónoch, tak to musí mať sakra
riadne dobrý dôvod. A ten by som teraz strašne rada počula.“
Po mojej siahodlhej reči, ktorú som mimochodom predniesla
svetelnou rýchlosťou na mňa všetci pozerali s otvorenými ústami.
„Ták Harry?? Čo nám k tomu povieš??“ spýtal sa Lou a pošklbávalo
mu kútikmi úst.
„Hmmm.. Nooo... Ako som vám už hovoril, tak ma
prenasledovala banda fanúšičiek a ja som pred nimi utekal. A keď som
sa otočil skontrolovať, či sú ešte za mnou alebo som ich striasol už som ležal
tuto na ...ehm... Laure, lebo som sa šmykol na ľade. A keď sa mi podarilo
konečne vstať tak si všimla kto som, čo mi nedalo na výber a musel som ju
zobrať preč, pretože keby sme sa tam začali fotiť, podpisovať a neviem čo
ešte, tak by nás dobehla tá banda,“
vysvetlil nám Harry svoj dôvod, prečo som tu.
„A to si ju musel zamknúť do tej kúpeľne? Nemohol si nám ju
rovno ukázať a povedať čo sa stalo??“ kričal naňho Liam. Louis sedel a usmieval
sa od ucha k uchu ako keby tu bolo niečo vtipné. Zayn ešte stále nezavrel
ústa od kedy ich otvoril pri mojom svetelnom výkone. Niall sa tváril, že nás
počúva pričom do seba pchal všetko, čo bolo po ruke.
„JA som mal INÉ plány,“ povedal oduto Harry a odišiel preč.
„To by som bol zvedavý, aké tie plány boli,“ povedal Zayn a s Louisom
sa rozosmiali.
♥ Them...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára