NEVER TO GIVE UP 6

Inšipirácia pre túto časť a zopár ďalších... Pustite si a môžete začať čítať ;) 

"Myslím, že máme rovnaký názor."
"Na čo??"
"Nádherná Laura." Stál tam, usmieval sa na mňa a pozeral tými najúžasnejšími očami.

"Dúfam, že nebudeš mať veľké problémy," povedal Liam, keď sme zastali pre domom.
"Tak to dúfam aj ja," zašepkala som a pozrela som sa smerom k oknám, kde bolo vidieť cez záclonu slabé svetlo vychádzajúce pravdepodobne isto z telky.
"Ehmm... Mala by som ísť."
"Jasné," odpovedal mi Liam. "Zajtra ti zavolám, aby som zistil, či si to prežila a či to prežijem aj ja. A to sa uvidí podľa toho, čo ti vymyslí Max."
"OK."
"Maj sa.... A dobrú noc," povedal a dal mi jemnú pusu na ústa.
"Aj tebe dobrú." Aj ja som mu dala pusu a už som bola na ceste k domu. Pred dverami som chvíľku zaváhala, ale nakoniec som tak či tak vsunula kľúčik do dverí odomkla a potichučky som sa ich snažila otvoriť a následne na to, aj zavrieť. Rýchlo som sa vyzula a nakukla som k telke, kde na gauči spal Max s ústami dokorán otvorenými a znel ako naplno rozbehnutá cirkulárka.
Keď som sa ako ninja konečne vyšplhala do svojej izby a s dúfaním, že som fakt znela ako ninja, ktorého nikto nepočuje, keď sa hýbe som sa rýchlo vyzliekla, osprchovala a ľahla si spať. Niekoľko znepokojivých minút som sa zamýšľala nad tým, že Max možno zaspal dosť skoro na to, aby som mu mohla povedať, že som prišla aspoň o hodinu skôr ako som naozaj prišla. Medzi ďalšie myšlienky patrila aj tá, ako by asi zareagoval, keby som mu povedala, že domov som prišla o pol dvanástej v noci. A s tou myšlienkou som aj zaspala.

Zobudila som sa do pekného rána. No aspoň som si to myslela prvých 10 sekúnd. Vonku snežilo. Fakt paráda. S mojou super akčnosťou si zlomím nohu.
"Bré ránko," pozdravila som Maxa, keď som akčne zletela zo schodov do kuchyne. Prečo musia byť tie schody TAKÉ stŕme?? (Pralinka .... Sigord :D)
"Dobré," odpovedal mi s úsmevom Max. Asi fakt spal, keď má takú dobrú náladu. Alebo ma nechce vystrašiť a potom na mňa vybalí, že viem kedy som prišla. A ja budem v keli. Sklapni mozog!!!! povedala som si. Viem si živo predstaviť ako sa ksichtím, keď sa rozprávam sama so sebou. Ako totálny korunovaný debil všetkých blbých debilov na svete.
"Čo si dáš na raňajky?" spýtal sa zase veselo.
"Jogurt?? Alebo cereálie s mliekom?? Našlo by sa tu niečo také??"
"Jasné.. Prečo nie?? A čo by si si dala radšej??"
"Asi ti cereálie." Nechápala som čo sa stalo. Fetoval?? Pil?? Nič som necítila, ale aj tak som mala pocit, že nie je úplne v poriadku.
"Hneď to bude, slečna," povedal a poklonil sa, ako keby bol nejaký sluha alebo niečo také, ako v tých starých filmoch.
"Maaax??" spýtala som sa opatrne a natiahla som jeho meno.
"Áno, zlatíčko??"
"Si..... v pohode??" Netuším, či som zvolila správne slovo, ale už je neskoro.
Rozrehotal sa na celý dom až sa prehýbal. A ja fakt neviem, čo také vtipné som povedala. Iba som sa ho spýtala, či je v pohode. Myslím.
"Jasné, že som. Prečo sa pýtaš??"
"Noo.... mmm.... aaaa... čo spôsobilo tvoju dobrú náladu??"
"Čo by si povedala na prázdniny niekde v teple?? Pláž. More. Piesok. Slnko." Ďalej pokračoval vo vymenovávaní ´teplých vecí´, ale ja som ho už veľmi nevnímala. Rozoberala som vo svojej dutej hlávke, čo tým myslel. Neprišla som na to.
"Max?? Ako si to myslel?? V teple?? Ako, že by sme sa teraz zbalili a zajtra by sme boli napríklad na Floride??"
"Ešte si to aj trafila," zaradoval sa Max a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Vôbec ešte stále nechápem prečo. "Volali mi z práce. Vraj mám ísť niečo obzrieť na Floridu. Nooo.... Vlastne nie len obzrieť. Trošku sa tam zdržím s prácou, pretože treba nakresliť aj zopár plánov a dohliadnuť, aby bolo všetko tak, ako má byť. Čiže v teple nebudeš len na prázdniny, ale aj týždeň či dva zo školy. Už som to aj oznámil v škole."
"What the hell?!" zvolala som a Max sa na mňa udivene pozrel.
"Viem, že to mohlo byť aj horšie, ale prosím ťa takto sa predo mnou nevyjadruj. A vôbec!! Čo je zlé na dovolenke niekde v teple na Floride oproti prázdninám stráveným doma v zime??"
"Noo... Ani asi vlastne nič. Hmmmm aaaaa kedy by sme to mali ísť??"spýtala som sa, keďže som bola zmierená s tým, že iná možnosť neexistuje.
"Vadili by ti kedy sme išli hneď zajtra?? Vieš, na Štedrý večer sa mi veľmi cestovať nechce a čakať až bohvie dokedy by neprospelo tým, pre ktorých idem robiť tú vilu na tej Floride."
"Mám na výber??" spýtala som sa zmierená s rýchlym pobalením sa a cestou na Floridu.
"Myslím, že ani ne," povedal a zase sa začal usmievať ako to slniečko.

Predstava pláže niekde na Floride a s niekým z nich alebo so všetkými.... Rawrrr ;D