NEVER TO GIVE UP 10

To, aká hnusná bude Laura v tejto časti k Harrymu, by som chcela akože vyvážiť alebo ako to povedať týmto songom... Cause Love is easy ;)

"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.


Vyhodil si ma na plece a ja som jačala ako zmyslov zbavená.
"Okamžite ma pusti!! Okamžite ma polož na zem, ty jedno hnusné, namyslené, nadržané prasa!!! Čo si to o sebe myslíš??!! Že si môžeš robiť čo sa ti len zachce??? Ak ma teraz hneď nepustíš na zem budem vrieskať ešte viac ako doteraz.. A nemysli si, že sa to nedá!!!"
"Ale, sweetie.. To mi snáď neurobíš. Predsa nechceš, aby nás tu naháňal zástup mojich verných ctiteliek??"
"Presne to, by mi teraz padlo vhod, ty nafúkané prasa. Prečo si ma ešte nepustil na zem??"
"Mám ťa pustiť na zem?? PUSTIŤ?? Tak dobre. Ako chceš." Ani som nestihla zareagovať a letela som vzduchom na zem. On ma normálne bez výčitiek svedomia pustil na zem!!! To nie je pravda!!!
"Budem sa zase opakovať, ale TY jedno hnusné hovado!! Prečo si ma pustil na zem?? Nemohol si ma zložiť normálne??"
"Veď ty si chcela, aby som ťa pustil na zem. Tak prečo hysterčíš??" spýtal sa ma a usmieval sa sladko a nevinne, akoby nič nespravil. A ja som sa rozhodla zmeniť taktiku. Týmto spôsobom mu určite zdrhnem a ani si to nevšimne. Už som sa milo, sladko a nevinne usmievala aj ja.
"Hmmm... A kde odišiel Louis?? Nikde ho tu nevidím. Azda nás tu nechal samých??" Harry bol najprv zaskočený zmenou mojej nálady, ale potom to prestal riešiť a zdá sa mi, že ho to aj potešilo. 1:0 pre mňa.
"Síce má rád zábavu, ale pre istotu sa stiahol, pretože si dokázal predstaviť, čo sa tu bude diať." To, ako sa usmial ma trochu vystrašilo. A potom mi došlo na čo myslí a ja som bola nesmierne rada, lebo mi to hralo do karát. 
Pomaly, ležérne som sa usmiala. "Tak to je perfektné." Pomalým krokom som sa blížila k Harrymu a ten sa stále viac usmieval. Keď som bola asi 30 centimetrov od neho, začala som dvíhať ruky a chytila ho okolo krku. Ten triumfálny úsmev na jeho tvári ma ešte viac povzbudil a prirátala som si ďalší bod. 2:0 ešte stále pre mňa, ty prasa!! Táto myšlienka ma z neznámeho dôvodu rozosmiala. Pomaly som sa  približovala k Harryho úsmevu a musela som sa postaviť na špičky a vytiahnuť sa hore k jeho hlave a k tomu egoistickému úsmevu. 
"Tak?? Čo budeme teraz robiť??" prerušil moju cestu k úteku Harry.
"To nechaj na mňa," povedala som a žmurkla naňho.
 Bože zachráň ma. Ty vieš, že som to nikdy nechcela urobiť, ale nemám na výber. Liam odpusť mi a dúfam, že sa toto k tebe v živote nedostane. Koniec monológu a ide sa na vec.
S úsmevom som sa pricapila na Harryho pery a začala som ho bozkávať. Najprv prekvapene nespolupracovala, ale po pár sekundách sa spamätal a začal ma  bozkávať aj on. Po pol minúte som sa musela od neho odlepiť, lebo som ledva dýchala a on, ako sa zdalo, tiež. Po rýchlom nádychu sa asi zľakol, že by som mu utiekla, tak sa rýchlo vrátil k mojim perám a ja som neverila vlastným nervovým zakončeniam, ústam a všetkému, čo som cítila, že bozk môže byť taký úžasný. Ešte chvíľu som sa pohrávala s jeho jazykom a potom som sa odtiahla. Že nadýchnuť sa. Verím tomu, že presne táto myšlienka preletela Harrymu hlavou. A pokiaľ sa on slastne usmieval a lapal dych, ja som mu stihla dať druhú facku za tento večer a utekať pokiaľ mi nohy a samozrejme moje prázdne pľúca stačili. 
Vďaka bohu za moje prirodzené bozkávacie schopnosti, inak by som teraz nemohla zdrhať pre tým nadržancom. V behu som sa ešte stihla otočiť a zbadala som, ako tam zarazene stojí a pozerá za mnou s neveriacim pohľadom. Nemyslela som si, že sa to dá, ale v behu som sa tak rozosmiala, že som nemohla pokračovať ďalej. Keďže som bola mimo jeho dosahu, mohla som si dovoliť zastaviť sa a nadýchnuť sa. Nenormálne šťastná som sa pohla z miesta a zamiešala sa do davu ľudí, kde ma už len tak ľahko nenájde. 

S pocitom výhry a úsmevom na perách, ktoré prednedávnom bozkával Harry (a vcelku schopne) som sa asi 3 hodiny prechádzala. Po vyčerpávajúcej prechádzke som sa vrátila späť do hotela. Na recepcii som si vypýtala kľúče a vybrala som sa vstupnou halou smerom k výťahom. Obzerala som sa po ľuďoch, ktorý v pokročilú nočnú hodinu sedeli v pohodlných kreslách, ticho konverzovali a popíjali. V tmavom rohu som zbadala dve nehybné postavy, ale radšej som ich neriešila a snažila som sa nemyslieť na to, že jedna z nich má účes ako Harold.  
V izbe som sa snažila zaspať, ale nedarilo sa mi to, tak som zapla svoj notebook a pozrela novinky na facebooku a twitteri. Prečítala som si maily a zaujal ma ten od Liama. 

Ahoj, zlato. 
Prosím, dávaj si na seba pozor. Hazza a Lou sa pred dvoma dňami odhlásili z hotela v Miami a zdá sa, že išli do Jacksonvillu. Nemyslím si, že by boli schopní niečo ti urobiť, ale pri tých dvoch nikdy nevieš. Keby sa ti náhodou ozvali tak mi prosím daj vedieť. Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥

Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 

Hahaha :D Dúfam, že sa páčila... ;)