Prečítala som jednu knihu a prešla asi 200 kilometrov, kým som na hodinkách zbadala čas 21:05. V diaľke som videla vrch ruského kolesa a nijak som sa nesnažila ponáhľať sa. Ani som netušila, kto by to mohol byť, tak som si pomaličky prešľapovala z nohy na nohu. O 21:15 som bola asi 40 metrov od ruského kolesa a netušila som, kto z ľudí stojacích okolo neho by to mohol byť. A bolo ich tam teda dosť.
Postavila som sa neďaleko ruského kola a čakala... Asi o 3 minúty mi niekto zakryl oči a nejaké ďalšie ruky mi chytili tie moje. Fakt som nevedela kto to za mnou je, ale počula som tichý chichot akoby bolo niečo zábavné na tom, že sa ma niekto snaží uniesť, či čo to so mnou robia. A ešte som sa aj čudovala, že nikomu z okolostojacich alebo idúcich ľudí vôbec nezaujíma, čo sa deje. Všetci sa starajú len o seba. Tsss!!
Neviem ako ďaleko ma Niekto s Niekým tlačili, ťahali a vláčili za sebou, ale bolo tam oveľa tichšie.
Niekto, ktorý mi držal oči a bol na mne zozadu nalepený sa potichu Niekoho niečo spýtal. Aj keď som stála totálne a úplne blízko pri nich, nič som nerozumela.
"Ehm... Prepáčte, že vás ruším, ale nemohli by ste ma pustiť?? Netuším kto ste, uniesli ste ma alebo čo ste to vlastne urobili, tak ma, dočerta, pustite!!!" Takáto nahnevaná som nebola dosť dlho a to, ako som vybuchla prekvapilo aj mňa samú.
"Of course, sweetie," začula som za ľavým uchom a ruky som mala odrazu voľné.
"Thanks. A mohli by ste ešte prosím aj zasvietiť??"
"Čože??" Tentoraz sa hlas ozval z inej strany a bol totálne nechápavý.
"Či by Niekto mohol zložiť tie paprče z mojich očí. To hovorím po maďarsky??"
"A čo za to dostanem, zlato??" Zas ten úžasný hlas spoza ľavého ucha.
"A čo by si chcel, ty vydierač?? Uniesli ste ma a ešte za to niečo chcete?? Tak toto je veľa aj na mňa!!"
"Ale, sweetie. To budeš na mňa takáto zlá celý čas, ktorý tu budeme spolu?? To hádam nemyslíš vážne."
"Daj tie paprče preč. Možno sa ešte rozmyslím a budem milšia..."
"A nechceš si najprv aspoň tipnúť, kto tu je s tebou??"
"NIE, nechcem!!! A daj tie ruky konečne preč."
Cítila som, ako sa pomaly uvoľňuje tlak na mojich očiach, ale nechala som ich zatvorené, aby som nevybuchla. Keď som už na tvári necítila ruky pána Niekto, tak som sa rýchlo otočila o 180°.
"Ďakujem!!" Povedala som, ale pri tej rýchlej otočke som ešte dvihla ruku a z celej sily som zasiahla tvár Niekoho. Za mojim chrbtom sa ozval výbuch dievčenského smiechu a potom mi došlo, kto je momentálne za mojím chrbtom a kto mi držal ruky. Presne v tom istom momente som si spomenula aj na tie dva odkazy. L.S. mal byť Louis Tomlinson. A H.S. tým pádom jeho nerozlučná polovica Harry Styles. Prečo mi to, došľaka, nedošlo skôr?? Prečo som si nespomenula na toho vtipného Louisa?? Na Harryho som si spomenúť veľmi nemala ako, keďže som ho veľmi nestretávala a nedokázala som si teda predstaviť, že by to mohli byť oni. Viem, že mali byť tiež na Floride, ale aká je pravdepodobnosť, že sa stretneme?? Myslím, že nie veľká a my sme sa predsa stretli.
"Oh my God!! I´m sorry Harry. A vieš čo?? Ani ma to nemrzí... Čo ste si mysleli?? Že môžete len tak prísť a urobiť to, čo ste urobili??"
"Za ten pohľad, ako si mu dala tú facku to stálo," dostal zo seba Louis. Ešte stále sa prehýbal od smiechu a bolo mu úplne jedno, že ja som totálne vytočená a nahnevaná, a že Harry si drží líce, akoby dostal kladivom po hlave.
"Aj mne to urobilo dobre. Čo si budeme klamať... Však, Harry??" Poslednú vetu som adresovala Harrymu, pretože som mala chuť vytočiť ho ešte viac.
"Máte obaja pravdu. Neuveriteľná sranda. Prečo si nedala takú facku aj jemu??" Harry stál asi meter a pol odo mňa držal si líce a kýval hlavou smerom k Louisovi.
"Pretože ty si stál bližšie a pretože jeho tiež niečo čaká," povedala som a potmehúdsky som sa usmievala.
"A čo také milé ma čaká??"
"Nechaj sa prekvapiť," vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod.
"Kam si sa teraz vybrala, sweetie??"
"Kam asi?? Čo si myslíš?? Do hotela. Nepotrebujem sa tu s vami vykecávať o ničom a strácať čas nezmyslami."
"Tak to teda nie," povedal Harry a už som cítila jeho ruku na mojom zápästí.
"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.
/Harry%20Styles/harry-styles-0a.jpg)
Totálne som sa nemohla donútiť k tomu, aby som napísala túto časť :D
A som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti ... Lebo ani ja to zatiaľ neviem :D
P.S. Neviem ani kedy bude ďalšia časť :D
P.P.S. Dúfam, že sa páčila ;)
maš jané že sa páčila...tak ako vždy :)))))
OdpovedaťOdstrániť