NEVER TO GIVE UP 12

Chcela som sa postaviť, ale prišla som na to, že sa mi to tak skoro nepodarí. Cezo mňa totiž bola prehodená ruka a noha niekoho. A ten niekto tvrdo spal a spalo sa mu neuveriteľne dobre. 

Rozmýšľala som, čo sa stalo v noci. A potom mi došlo kto asi na mne spokojne odpočíva... 

Hystericky pišťať som ešte neskúšala, ale myslím, že na prvý krát to bolo perfektné.

"Styleeeees!!!!! Okamžite vypadni, lebo ti pridrbem takú, že stena ti dá druhú a nespamätáš sa za týždeň!!! Tak rozumel si?? Ak sa nedvihneš do troch sekúnd prídeš o uši a o niečo, čo by sa ti ešte zišlo."

"Čožeee??" 

Help mee!!! Prosíím!!! Tento hlas určite nebol Harryho. Ani Louis to nebol. Kerý pako sa dostal ku mne do postele??

"Kto si? Čo si? Ja som Laura."

"Mmmmmmm... I wanna sleep..."

Ten hlas som odkiaľsi poznala, ale nedokázala som ho takýto rozospatý zaradiť. 

"Kto si? Čo si? Ja som Laura." Nikdy nepochopím svoju (ne)logiku, prečo vždy, keď mi zavolá niekto neznámi a ja ho nechápem poviem túto vetu. A teraz znova. Neskôr sa zamýšľam nad tým, prečo som nepovedala aj rodné číslo, adresu a podobné veci. 

"Tak dozviem sa už konečne kto leží u mňa v posteli??"

"Prosím, Laura... Som unavený. Ešte aspoň hodinku."

"Žiadna hodinka. Máš 10 sekúnd na to, aby si vyliezol spod tej periny, inak..."

"Počkaj chvíľku prosím..."

Perina vedľa mňa sa pohla. Začalo sa to všetko pretáčať, skrúcať. A vynorila sa hlava.

"..Bré ránko." 

"Čo TY tu robíš??"

"Surprise?!"

"Tak tomu ver, že to bolo prekvapenie. Ako si sa dostal dnu?? Čo tu vlastne robíš??"

Priložil mi ukazovák na pery. "Psssst, sweetie. Hovoriť môžeme aj neskôr."

"Ale..." To bol celý môj protest. Nahol sa bližšie ku mne a jeho pery umlčali tie moje bozkom. Najprv bol jemný a nežný, potom vášnivejší. Pomaly sa presúval ku krku a vyťahoval mi tričko, v ktorom som spala, pretože tu bolo dosť teplo. Vyzliekol ho a odhodil preč. Ja som mu na oplátku vyzliekla to jeho a snažila sa dať dole aj jeho nohavice. S tým bol trošku problém. Pomohol mi a aj jeho nohavice leteli mimo náš dohľad.

. 

.

.

....... (Si to domyslite!!!)    

.

.

.

Zobudila som sa na to, že mi niekto jemne prechádza po ramene a letmo ma bozkáva na tvár. Ešte so zatvorenými očami som sa usmiala. 

"Myslel som si, že spíš."

"Takto som sa stále chcela prebudiť," povedala som už s otvorenými očami.

"Aj ja." Jemný bozk na nos a jeden vášnivý na dobré ráno.

"Mohla by som to trošku prekaziť??" Neverili by ste, ako ťažko sa rozmýšľa, keď vás niekto bozkáva.

"Hmmm.. Tak skús."

"Kto ťa pustil dnu?? A čo tu robíš??"

"Tak to bude trošku na dlhšie. Mohli by sme sa ísť niekam najesť a ja ti to poviem pri tom??"

"Jasné. Dám si rýchlu sprchu a môžeme vyraziť."

"A mohol by som sa osprchovať s tebou??" 

"Prečo nie?!"

Myslím, že je trochu kratšia... Ale...

Kto bude tajomný muž v Laurinej posteli?? Tak to je otázka aj pre mňa... ;))