NEVER TO GIVE UP 13

"Kto ťa pustil dnu?? A čo tu robíš??"

"Tak to bude trošku na dlhšie. Mohli by sme sa ísť niekam najesť a ja ti to poviem pri tom??"

"Jasné. Dám si rýchlu sprchu a môžeme vyraziť."

"A mohol by som sa osprchovať s tebou??" 

"Prečo nie?!"

Keď sme sa konečne dostali zo sprchy bolo pol piatej. "Tak obed to asi nebude, zlato,"  pošepkal mi Liam do ucha a ja som sa zachvela, keď som pocítila jeho dych na mojej nahej pokožke.

"Mne je to úplne jedno!!" zakričala som z izby kde som sa obliekala. "Som hladná a budú to raňajky, pretože som dnes ešte vôbec nič nejedla!!"

Obliekli sme sa a ruka v ruke sme sa vybrali hľadať nejakú útulnú reštauráciu, kde by nás nikto nerušil.

"Tak už mi povieš ako si sa dostal ku mne do izby a vlastne čo robíš v Jacksonville?? Nie že by mi to vadilo, ale je divné, že sa tu zjavíš práve v noci, keď mi do izby vtrhne ten egoista a Louis."

"Myslíš Harryho??"

"No nie... V noci ku mne prišiel svätý Peter a Pavol," zatiahla som ironicky.

"Dobre, dobre. Nebuď hneď ironická."

"Ja nebudem ironická a ty budeš rozprávať. Jasné?"

"Rozkaz šéfka." Zasalutoval a začal rozprávať. O tom, ako sa Niall preriekol, že dostal e-mail od Louisa o tom, že sú v Jacksonville a že sa ma snažia nájsť. O tom, ako volal Harrymu, nech sa neopováži hľadať ma a bohviečo so mnou stvárať. A nakoniec o tom, ako nasadol do prvého lietadla a letel sem. 

"Zavolal som Louisovi, pretože som vedel, že on mi povie kde si, v ktorom hoteli a že tam budem môcť prísť. Samozrejme on mi to povedal a tak som prišiel. Dobehol som k tvojej izbe a začal búchať na dvere. Otvoril mi Harry, ktorý vyzeral, že spal. Ďakoval som všetkým svätým, že prišiel otvoriť dvere on a nie Louis, lebo keby som videl kde spal a keby spal pri tebe, asi by som mu rozbil hubu. Nikdy som nemal v povahe byť násilnícky, ale keby spal pri tebe neovládol by som sa. Louis spal v kresle, tak som ho zobudil a poslal som ich niekde preč. Ty si sa vôbec nezobudila. Spala si ako zabitá."

"Bodaj by nie. Veď tí dvaja ku mne vtrhli o tretej ráno s tým, že ich naháňa húf šialených báb a že sa musia u mňa skryť. Jediný, koho som počula pišťať a znel ako dievča, tak to bol Louis. Nejak som to neriešila, pretože som bola veľmi unavená, tak som im povedala, že môžu zostať hodinu a potom vypadnú. A ráno som sa zobudila a bol si tam ty. Prečo si aspoň nezavolal, že prídeš?? A kedy si vlastne prišiel??"

"Akosi som sa k tomu nedostal. A prišiel som asi o štvrť na sedem."

"Tak za toto Harry dostane ďalšiu facku," zašomrala som si popod nos.

"Čože?? Ty si mu strelila facku??"

"No a?? Čo som mala robiť, keď si ma prehodil na pláži ďaleko od všetkých ľudí, ktorí by ma mohli počuť kričať? Keď som ho presvedčila, aby ma pustil na zem, tak ma na ňu fakt pustil. Surovo som z neho spadla a jemu to dokonca prišlo vtipné. Tak som sa postavila a zistila, že Louis sa niekde vytratil. Najprv som sa snažila správať sa milo, čo ho malo zmiasť. A aj sa mi to podarilo, pretože keď som mu dala tú facku, zostal stáť ako keby uvidel ducha. A ja som mohla pokojne odísť. No síce nie pokojne... Ani odísť, ale aspoň som si trochu zabehala. Potom som sa trochu prechádzala a nakoniec som sa vrátila späť do hotela. Prečítala som si tvoj e-mail, usmiala sa a vtedy mi zaklopala na dvere hotelová služba, že vraj niečo pre mňa majú. Neviem prečo, ale akosi mi došlo, že s tým niečo bude mať Harry a s ním aj Lou. Tak som ju poslala preč. A potom to ich búchanie na dvere. Takže už vieš všetko." Nevieš všetko, ale od toho bozku na pláži s Harrym, ťa pre istotu uchránim.  

"S Harrym si to ešte vybavím. A som rád, že som tu. Aj som rozmýšľal, že tu prídem, ale nebol som si istý, či sa mi podarí dostať sa z Londýna na dlhšie. A keď si to s Harrym vybavím tak mu poďakujem..." 

Na môj nechápavý pohľad odpovedal úsmevom a vetou: "...za to, že mi dal pádny dôvod na to, aby som prišiel."

Dal mi rýchly bozk a akurát sme vošli do malej útulnej reštaurácie, kde stoly boli oddelené stenami, takže sme mali súkromie.

...!!!