"Nemal by som náhodou poznať tých dvoch?? Nie sú náhodou z Londýna??" Na toto som čakala celý večer. Rad otázok, na ktoré nemám chuť odpovedať.
"Vidíš ich na každom druhom plagáte v meste. To je všetko, čo ti poviem."
Max sa už nič nepýtal a ja som mohla byť len rada. Samozrejme to, že som sa mohla tešiť z toho, že Max sa nič nepýta vydržalo len do chvíle, keď sme vstúpili do haly. Rovno oproti dverám -stavím sa, že si tam sadli naschvál, aby dobre videli všetko a každého- sedeli Liam a Harry. Ešte sme sa poriadne ani neocitli v hale a už mali na ksichtoch tie priblblé úsmevy a vstávali. Skúsila som sa na nich pozrieť pohľadom alá skúsite sa postaviť, tak vás oboch zabijem a nikto si to ani nevšimne. A myslím, že sa mi to podarilo. Keď si všimli môj výraz v tvári, tak si rýchlo sadli a prestali sa usmievať.
"Hej, Laura," buchol do mňa Max, "nie sú to náhodou tí dvaja gentlemani, ktorí nás otravovali pri večeri?"
"Áno, sú. Uhádol si. Tak rýchlo poďme preč, prosííím."
"Prečo sa tak ponáhľaš?? Ja by som sa s nimi rád porozprával. Héééj!!!"
Jasné... Pricapiť mu ruku na ústa v polovici zvolania, bolo naozaj múdre. Ešte to aj pľaslo akoby som mu dávala facku. Ty krava!! Rýchlo som si zobrala kľúče a zdrhla najďalej, ako sa dalo.
Max
Čo jej zasa je??
"Pekný večer prajem. Mohli by sme sa s vami porozprávať??" pricupkal ku mne ten kučeravý. Tváril sa až podozrivo milo, takže som ho nechal hovoriť.
"A o čom by si rád??"
"Čo tak o Laure??""Čo chceš o nej vedieť?? A vlastne načo vám to bude?? A ešte jedna dôležitejšia otázka... Kto vlastne ste?? Motáte sa tu okolo nej už celý večer, pokiaľ nie dlhšie a ja ani neviem, čo za perverzákov mi obťažuje dcéru."
"Myslím, že by bolo vhodné, keby sme si sadli a v pokoji sa porozprávali," chytil sa slova ten skoro holohlavý.
"Neviem, či sa mi to bude páčiť, ale skúsiť to môžem."
Sadli sme si do odľahlého kúta, kde nás nikto nemohol rušiť a tí dvaja sa začali hrnúť do vysvetľovania, ale ja som ich hneď na začiatku prerušil.
"Keď už tak veľmi chcete hovoriť, tak by som bol rád, keby ste začali tým, kto ste, čo ste a čo tu robíte a prečo to robíte s mojou dcérou."
"Tak toto by si mohol vysvetliť ty, Liam."
A ten Liam sa pustil do vysvetľovania.
Asi hodinu vysvetľovali kto sú, čo tu robia a prečo to robia s Laurou. Asi päť minút bolo ticho a ja som pomaly prechádzal očami z jedného na druhého a vyžíval sa v tom, ako ich znervózňujem.
"Mohol by som vedieť ako dlho tu ešte budete??" spýtal sa Harry.
"Ešte také tri týždne. Možno aj mesiac. Prečo??"
"Nebude to Laure chýbať v škole??"
"Bude. Ale nechcel som ju nechávať teraz samú, pretože ešte nepozná dobre Londýn a myslím, že je dosť pravdepodobné, že by sa tam čoskoro stratila."
"A keby mala pri sebe niekoho, kto Londýn pozná a postaral by sa o ňu??"
"Na čo narážaš??" nechápal som.
"Nooo... My sa musíme s Liamom a Louisom vrátiť späť a Laura by mohla ísť s nami..." A začal vysvetľovať svoj zložitý plán.
Laura
Kde toľko trčí?? Nechcel mi dať náhodou pred dvoma hodinami nejaký darček??
Rýchlo som sa prezliekla, lebo z tých topánok ma už boleli nohy a sedela som na posteli a hrýzla si spodnú peru, z ktorej čochvíľa začne tiecť prúdom krv. Postavila som sa, že pôjdem za Maxom do izby, aby som zistila čo sa deje, ale vyrušilo ma zaklopanie. Rozbehla som sa k dverám a dúfala, že to bude Max a že mi vysvetlí, čo to malo znamenať, že ma nechá čakať DVE HODINY a on si pokojne niekde sedí. Ani som poriadne neotvorila dvere a už sa na mňa valil prúd slov.
"Prepáč, Laura. Trochu som sa zakecal v hale s tými tvojimi kamarátmi. Ale mám pre teba darček na zmierenie."
"Čo nepovieš?! A stavím sa, že je to ten istý, ktorý si mi chcel dať predtým."
"Nie. Ten darček predtým nie je tak celkom odo mňa, ale ja ti ho mám len odovzdať. A letenka späť do Londýna na zajtra je stopercentne odo mňa, pretože ju ešte nemám, ale vyzdvihneš si ju zajtra na letisku."
"Čoo??"
"Chceš mi povedať, že ťa baví byť celý deň sama, zavretá tu alebo prechádzať sa celý deň v tom teple??"
"Nie, ale... Ako?? Prečo??"
"To ti vysvetlím neskôr. Teraz si radšej pozri darček od mojich zamestnávateľov."
Podal mi škatuľu, ktorá vyzerala ako keby bola od topánok, ale bola nižšia trochu širšia, bola z dreva a bola zdobená vyrezávanými ornamentami.
"Čo to je??"
"Pozri sa sama," povedal Max a žmurkol na mňa. A ja som nemala ani len tušenia, čo to bude.
Everything will be alright... Really... :3
Dlhšia :D
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
OdpovedaťOdstrániťdalšiuu :))))