NEVER TO GIVE UP 25

Keď sme zastavili pre mojim dočasným domovom, rýchlo som zosadla, dala si dole prilbu a postavila sa k Lukasovi.
"Tak čo?? Začneme??" spýtala som sa so škodoradosťou v hlase.
"Poďme na to," povedal Lukas s nebadateľným úsmevom a ja som mu ovinula ruky okolo krku.



To, že sme sa začali bozkávať je hádam každému jasné. V objatí sme stáli pred dverami asi 10 minút a bozkávali sme sa. Asi po pätnástich minútach odkedy sme prišli sa zasvietilo svetlo pred domom. Usmiala som sa s Lukasovými perami na tých mojich a pomaly otvorila oči.
Pozerali sme sa do očí a usmievali sa ako nejaký blbci. Tieto pohľady si však hovorili všetko.
Dosiahli sme to, čo sme chceli!!!
Stále s úsmevom na perách som ho ešte raz pobozkala.
"Musím ísť. Ale uvidíme sa zajtra po škole. Aby si tí inteligentní tam, za tými závesmi nemysleli, že to nemyslím vážne. Poviem im, že po mňa nemusia chodiť a prídeš ty a odvezieš mňa s Kris k vám domov, trochu sa poučíme, poklebetíme a potom prídem tu." Posledné slovo som vyslovila s nechuťou, ale bolo to jednoduchšie, ako povedať, že prídem domov.
"Tak dobre," usmial sa Lukas tým svojim hollywoodskym úsmevom. "Vidíme sa zajtra. A nezabudni naservírovať tým dutým hlavám niečo poriadne. A mne to samozrejme povieš všetko do bodky, lebo som spolupáchateľ," povedal a znovu ma pobozkal. 
"Dobrú noc, sweetheart," povedal, sadol na motorku a už ho nebolo. Hneď, ako zašiel za roh sa otvorili dvere a vyrútil sa Liam a samozrejme Harry.
"To čo malo znamenať??" zvolal Harry.
"Kto to bol??" dožadoval sa odpovede Liam.
"Jááj, keby ste vy vedeli chlapci," povedala som pomaly zaťahujúc a vybrala som sa k dverám. Nevyzeralo to akoby som kráčala. Skôr ako vznášanie sa 20 centimetrov nad zemou.
"Čo sa jej stalo??" spýtal sa Harry nechápavo Liama.
"Radšej to nechcem vedieť," počula som povedať Liama a keď stíchli, došlo mi, že idú za mnou. Vyzula som sa, v kuchyni si vzala pohár džúsu a sadla si v obývačke pred telku. Liam si sadol po mojej ľavici, Harry napravo odo mňa. Ja sa som naklonila smerom dopredu, aby som mohla držať v rukách pohár položený na stolíku a živo som si dokázala predstaviť, ako tí dvaja na seba čumia a pohľadom sa snažia dohovoriť. Opatrne som pustila pohár a s hlasným povzdychom som sa hodila na chrbát, oči prevrátila k stropu a nahodila zasnený úsmev.
"Laura??" ozval sa opatrne Liam. 
"Mmmmm??" ozvala som sa so zatvorenými očami.
"Povieš nám kto to bol??"
"Lukas," zatiahla som a ešte širšie sa usmiala. 
"A KTO je ten Lukas??" dožadoval sa vysvetlenia Harry.
"Brat Kris. To ti nedošlo??" Zdvihla som hlavu a pozrela naňho pohľadom "to ti malo byť jasné už pred dvoma rokmi", pokrútila som hlavou akože nie je normálny a naspäť ju položila na gauč.
"A čo ty s ním, prosím ťa, máš??" zvýšil hlas Harry. Dvihla som zase hlavu, schytila pohár, dvihla sa a usmiala sa na Harryho.
"To by si chcel vedieť, čo??" povedala som s uštipačným úsmevom a vytratila sa do svojej izby.

Asi hodinu som sedela v izbe sama, počúvala hudbu, čítala si a pozrela, čo za hodiny ma čakajú v piatok. Samá nuda, tak som len vyhádzala dnešné knihy a nahádzala tam tie, čo budem potrebovať zajtra. Niekto mi zaklopal na dvere a do izby sa hneď vrútilo tornádo humoru v podobe Louisa.
"Vitaj, krpec," pozdravila som ho. "Čo by si rád??"
"Trochu si pokecať," povedal tajomne a žmurkol na mňa.
"Poslali ťa Liam a Harry??" spýtala som sa so záujmom v hlase.
"Noo... Vlastne áno," povedal neochotne.
"Choď po nich. Nebudem vám to všetkým hovoriť osobitne," povedala som mu a o chvíľu sa všetci traja nahrnuli ku mne do izby. Vyrozprávala som im, ako prišiel Lukas po Kris, ako sme sa cez ňu vlastne spoznali a dalo sa dokopy, ako prišiel dnes po škole po mňa a ako sme boli v tej kaviarničke, či čo to vlastne bolo. A samozrejme som sa ospravedlnila za to, že som im klamala. Keď som skončila Louis neveril tomu, čo som povedala, Liam sa bez slova zdvihol a odišiel a Harry prišiel ku mne so sileným úsmevom ma objal a zaželal veľa šťastia v novom vzťahu. Videla som, ako ho to bolí. Na tvári mal výraz smutného šteniatka a odišiel zhrbený, akoby dostal päsťou do žalúdka. Viem, že som asi nemala byť taká krutá a pri rozprávaní sa tváriť tak šťastne, ale nehorázne ma štvalo, že Harry si myslí, že si so mnou môže robiť čo chce. S Louisom som sa ešte chvíľu rozprávala a potom odišiel aj on. Dvere na izbe som mala otvorené, a tak som počula ako sa niekde na prízemí niečo rozbilo. Zbehla som rýchlo dole. Uvidela som na zemi rozbitý pohár a vedľa neho ležal na zemi on.

Mám okno... Vôbec neviem, čo ďalej...  Ale ľúbim Vás :-*